Pre splnenie náležitostí žaloby na plnenie netreba uviesť druh, množstvo či jednotkovú cenu dodaného tovaru; § 132 ods. 2 CSP neznamená, že súd konkrétne údaje nevyvodzuje z dôkazov

I. Ustanovenie § 132 ods. 2 C. s.p., podľa ktorého opísanie rozhodujúcich skutočnosti nemožno nahradiť odkazom na listinné dôkazy, nemožno vykladať tak, že by obsah každého listinného dôkazu mal byť doslovne prepísaný do žaloby. Od súdu možno očakávať minimálnu myšlienkovú aktivitu spočívajúcu v pochopení významu obsahu žalobného prednesu a jeho konfrontácii s vykonanými dôkazmi.

II. V prerokúvanej veci podľa odvolacieho súdu žalobca v každom prípade učinil zadosť svojej povinnosti opísať v žalobe rozhodujúce skutočnosti v zmysle § 132 ods. 1 C. s. p. Už v „Návrhu na vydanie platobného rozkazu“ (ktorý je podľa obsahu jasne žalobou, porov. § 124 ods. 1 C. s. p.) celkom jasne predniesol, že žalovaný faktúrami vyfakturoval „dodávku tovaru vrátane jeho montáže“. Z takéhoto opisu, hoci stručného, celkom jasne vyplýva, že žalobca (zrejme po dohode) dodal žalobcovi určitý tovar a namontoval mu ho a odplatu za to mu vyúčtoval troma faktúrami presne označenými v žalobe. Podľa odvolacieho súdu žalobca nebola povinný do žaloby prepisovať obsah jednotlivých faktúr, najmä opis dodávaného tovaru, jeho množstvo či cenu. S ohľadom na to, že žalobca uplatňoval nárok na odplatu (cenu) nemožno tieto skutočnosti považovať apriórne za rozhodné v zmysle § 132 ods. 1 C. s. p., keďže pre samotnú žalobu nateraz nemá množstvo a jednotková cena tovaru, ale napr. aj dátum jeho dodania konkrétny význam. Nateraz je rozhodné len samotné dodanie tovaru, prípadne jeho montáž, a celková cena za to. Na výzvu súdu žalobca k tomuto žalobnému prednesu doplnil ešte aj to, že uplatnené „faktúry“ predstavujú nároky z predaného tovaru - z ústne dojednanej kúpnej zmluvy, resp. z ústne dojednanej zmluvy o dielo. Týmto spôsobom žalobca doplnil aj stručný opis spôsobu vzniku nároku (ústne prejavy vôle, ktoré viedli k vzniku zmluvy), ktorý v žalobe uplatňuje. Takto opísané rozhodujúce skutočnosti podľa odvolacieho súdu dostatočne individualizujú uplatnený nárok, keďže nateraz nič nenaznačuje, že by tento mohol byť zamenený s iným nárokom. Otázka, či je tento nárok daný, teda či existuje, nie je otázkou náležitostí žaloby, ale otázkou konania vo veci samej.