Pre posúdenie centra záujmov poistenca nemožno vychádzať len z ním vyplneného formulára; vyžaduje sa aj dokazovanie jeho výpoveďou, príp. výpoveďou svedkov

I. Správny súd ako dôvodnú hodnotí námietku žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave, ak správny orgán nevykonal dokazovanie o sporných otázkach aj výpoveďou žalobcu, resp. výpoveďou ďalších ním označených osôb, ktoré by mohli preukázať, či žalobca v období, ktoré je rozhodné pre posúdenie nároku na dávku v nezamestnanosti mal alebo nemal zachované centrum záujmov na území Slovenskej republiky. Tak ako je vyššie uvedené, žalovaná pri svojom rozhodovaní vychádzala iba z informácií uvedených v predložených tlačivách a formulároch, ktoré vyhodnotila tak, že za štát bydliska žalobcu na účely aplikácie čl. 61 a čl. 62 základného nariadenia je potrebné považovať štát výkonu zárobkovej činnosti.

II. V prípade vypisovania formulárov, v ktorých žiadateľ poskytuje administratívnemu orgánu odpovede na strohé a jednoduché otázky, na základe ktorých by správny orgán mal dospieť k záveru, že neboli bezprostredne zachované väzby u žalobcu na Slovenskú republiku, tieto nie sú dostatočným podkladom pre prijatie tak závažného záveru, ktorý má za následok odopretie priznania dávky v nezamestnanosti.

III. Nemožno akceptovať postup žalovaného, ktorý tieto skutočnosti bez toho, aby dôkazná situácia bola zisťovaná aj iným spôsobom (teda nielen predložením vypísaných tlačív a formulárov), vyhodnotí opačne. Postup správneho orgánu prvého stupňa (a následne aj žalovanej) navodzuje oprávnený pocit porušenia zásady legitímnych očakávaní pri rozhodovaní správneho orgánu v obdobných veciach.