Právoplatné skončenie konania nebráni uloženiu poriadkovej pokuty

Sťažovatelia v podstate namietajú, že uloženie poriadkovej pokuty nebolo dôvodné, keďže bolo vydané po právoplatnom skončení konania. V súlade so zákonným ustanovením § 102 ods. 1 CSP je conditio sine qua non uloženia poriadkovej pokuty sťaženie postupu konania súdu konaním alebo opomenutím, ktoré je demonštratívne uvedené pod písm. a) až e). Uloženie poriadkovej pokuty v už právoplatne skončenej veci sa prima facie neprieči už načrtnutému zmyslu daného poriadkového opatrenia, ktorým je zaistenie plynulosti postupu súdu v súdnom konaní, a nie je ani v zjavnom rozpore s jazykovým výkladom citovaného ustanovenia. Uvedený postup okresného súdu pri uložení poriadkovej pokuty zároveň korešponduje so základnými princípmi Civilného sporového poriadku, konkrétne čl. 10 CSP, ktorý organizáciu priebehu konania zveruje do rúk súdu, ako aj čl. 17 CSP, ktorý zaväzuje súdy na urýchlenosť a hospodárnosť konania. Uvedenú požiadavku urýchlenosti a hospodárnosti konania je pritom potrebné vnímať nielen in concreto pre konanie v jednotlivej veci, ale aj in abstracto pre konanie súdu pri výkone svojej právomoci vo všeobecnosti. Okrem toho zákonná právna úprava priamo počíta s úkonmi súdu aj po právoplatnom skončení konania v merite veci, napríklad v súvislosti s rozhodovaním o sume náhrady trov konania, aj preto nemožno splnenie záväzku súdu na urýchlenosť a hospodárnosť konania striktne viazať na okamih nadobudnutia právoplatnosti konania v merite veci (§ 262 ods. 2 CSP).