Právomoc súdu
I. Len to, že sporová strana nevyčerpala všetky opravné prostriedky, vrátane mimoriadnych, proti procesnému rozhodnutiu súdu (nižšej inštancie), ktorým v priebehu konania deklaroval svoju právomoc (medzinárodnú príslušnosť) na prejednanie a rozhodnutie o veci/spore, bez ďalšieho neznamená, že s konaním a procesným postupom tohto súdu súhlasila, a teda sa z hľadiska čl. 24 nariadenia Brusel I „zúčastnila konania“. Rovnaký záver sa týka osobnej účasti (právneho zástupcu) strany na pojednávaní súdu, ktorú nemožno hodnotiť z hľadiska kritérií čl. 24 nariadenia Brusel I oddelene, ale súbežne s námietkami strany voči právomoci súdu v celom konaní.
II. Nesprávne ustálená právomoc súdov na rozhodovanie o žalobe, hoci aj právoplatne, sama osebe nezakladá právomoc súdov Slovenskej republiky, a to ani z hľadiska vnútroštátneho práva ako ani z hľadiska aplikovateľného medzinárodného práva, keďže ide o základnú podmienku konania, ktorú je súd povinný skúmať v priebehu celého konania.