Právo sudcu na právny názor ako prejav jeho nezávislosti
Podstatou nezávislosti sudcu v zmysle čl. 144 ods. 1 ústavy je totiž práve právo sudcu na vlastný právny názor, teda právo na samostatný výklad určitej právnej normy. Sama okolnosť, že iný sudca (či už nadriadeného súdu alebo tunajšieho súdu) by danú právnu normu vyložil inak, neznamená, že každý iný výklad je porušením povinnosti sudcu vykonávať svoje povinnosti svedomito. Podstatné je, aby sudca svedomito pristúpil k tvorbe a formovaniu svojho právneho názoru.
Preto aj judikatúra NSS SR už vyslovila, že postih za právny názor sudcu prichádza do úvahy v zásade len vtedy, ak sa tento právny názor javí neobhájiteľný, napríklad preto, že je v rozpore s jasným znením právnej normy, bezdôvodne nerešpektuje kasačný názor nadriadeného súdu alebo bez racionálnej argumentácie odporuje ustálenej judikatúre vyšších súdov (porov. rozhodnutie sp. zn. 32 D 13/2021 s odkazom na ďalšiu, najmä českú judikatúru).
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies