Právo na súdnu ochranu
Právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, respektíve podmienkam (článok 46 ods. 4 v spojení s článkom 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), akými sú napríklad spôsobilosť byť účastníkom konania, povinnosť právneho zastúpenia v niektorých prípadoch, zákonom ustanovené náležitosti návrhu na začatie konania, zákonné lehoty a taktiež zaplatenie súdneho poplatku podľa ustanovení príslušného zákona. Uloženie poplatkovej povinnosti v civilných sporových veciach (ale aj v správnom súdnom konaní; pozn. súdu) nemožno samo osebe považovať za rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ani s právom na prístup k súdu chráneným v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (napríklad rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach Tolstoy-Miloslavsky proti Spojenému kráľovstvu, 1995, prípadne Kreuz proti Poľsku, 2001).