Právnické vzdelanie a dlhodobá právna prax jednej zo zmluvných strán nezakladá u jej zmluvného partnera postavenie slabšej strany
I. Odvolací súd nesúhlasí s argumentáciou žalobcu, že tento mal byť v záväzkovom vzťahu so žalovaným slabšou stranou s poukazom na právnické vzdelanie žalovaného a množstvo uzatváraných zmlúv. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie, pričom rovnosť subjektov je ako princíp chápaná v právnickom, nefaktickom zmysle slova. Inak povedané, právo musí akceptovať skutočnosť, že všetci nie sú úplne „rovnakí“, no zároveň musí zabezpečiť „rovnosť“ ich (rozumej všetkých subjektov) právneho postavenia. Prejavom sociálnej funkcie súkromného práva je veľmi razantne sa formujúci princíp ochrany tzv. slabšej strany. Pod slabšou stranou sa rozumie subjekt, ktorý objektívne nie je schopný „konkurovať“ pri uplatňovaní svojich práv iným subjektom - je vo vzťahu k nemu „slabší“. Princíp rovnosti subjektov sa prejavuje predovšetkým v tom, že žiaden subjekt nesmie bezprávne, t.j. v prípade absencie svojho subjektívneho oprávnenia, inému subjektu nanútiť právnu povinnosť a ani subjektívne právo.
II. Nerovnosť postavenia nemožno vidieť len v rozdielnom vzdelaní strán, prípadne ich osobných a sociálnych pomerov.