Právne úkony jedného z manželov urobené v dobe, keď je manželstvo hlboko rozvrátené, by nemali zaväzovať druhého manžela
I. Pokiaľ okresný súd vychádzal z dikcie ustanovenia § 145 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k dohode o splatnosti (uzavretej medzi žalobkyňou-matkou a žalovaným v 1 rade - synom žalobkyne), je postup okresného súdu neudržateľný. Uvedený právny úkon v čase hlbokého rozvratu manželstva nemožno chápať bez ďalšieho za účinne zaväzujúci manžela/ku žalovanú v 2. rade/ navyše dohoda o splatnosti ju zjavne poškodzuje v súvislosti aj s porušením princípu právnej istoty. Prima facie vzhľadom na faktickú nefunkčnosť manželstva v čase preskúmavaného právneho úkonu tento je potrebné posudzovať dostatočne rezervovane s akcentom na materiálny výkon spravodlivosti.
II. Nebolo opodstatnené priznať relevanciu len formálno-právnym aspektom prejednávanej veci (existencia manželstva) ale mimoriadne dôležitým bolo prihliadať na konkrétne okolnosti a to kruciálne na to, že v čase údajnej dohody o splatnosti bolo manželstvo žalovaných hlboko rozvrátené a preto takéto úkony jedného z manželov nemôžu byť bez ďalšieho záväzné pre druhého manžela.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies