Právne postavenie záložného veriteľa a dohoda dedičov o nadobudnutí zálohu

I. Podľa dovolacieho súdu osobou dotknutou alebo poškodenou rozhodnutím súdu treba rozumieť takú osobu, ktorej práva a oprávnené záujmy boli rozhodnutím súdu poškodené alebo do práv a oprávnených záujmov, ktorej bolo rozhodnutím súdu nepriaznivo zasiahnuté. Príslušná banka ako záložný veriteľ ale rozsudkom odvolacieho súdu nebola poškodená ani dotknutá.

II. Záložné právo je vecné právo k cudzej veci, umožňujúce záložnému veriteľovi zabezpečiť svoju pohľadávku tak, aby v prípade, že nebude riadne a včas splnená, mohol zákonom stanoveným spôsobom dosiahnuť jej uspokojenie zo založenej veci (zálohu), pričom vlastník zálohu je povinný to strpieť. Záložné právo ako právo akcesorické sleduje spravidla pohľadávku, na zabezpečenie ktorej slúži a postihujú ho v podstate tiež všetky zmeny zabezpečenej pohľadávky. Z vecnoprávnej povahy záložného práva vyplýva, že sa viaže na individuálne určenú vec. Oprávneným subjektom záložného právneho vzťahu je veriteľ zabezpečenej pohľadávky a povinným subjektom je záložca (vlastník zálohu), ktorý nemusí byť vždy totožný s dlžníkom obligačného právneho vzťahu, z ktorého veriteľovi vzniká pohľadávka a dlžníkovi záväzok túto pohľadávku riadne a včas splniť.

III. Skutočnosť, že napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu bola schválená dohoda dedičov, na základe ktorej maloleté deti po poručiteľovi nadobudli dedením nehnuteľnosť, na ktorú bolo zriadené záložné právo v prospech banky na zabezpečenie pohľadávky z úveru, sa nijako nedotýka právneho postavenia uvedeného záložného veriteľa a v ničom ho nepoškodzuje. Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nebude v čase jej splatnosti včas a riadne splnená, bude mať záložný veriteľ právo domáhať sa uspokojenia zo založenej veci (zálohu) zákonným spôsobom bez ohľadu na to, že vlastníctvo k zálohu prešlo na iné osoby.