Právne postavenie prezidenta republiky z hľadiska zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

I. Dovolací súd na základe vyložených skutkových i právnych okolností posudzovanej veci vzťahujúcej sa k riešeniu právnych otázok zodpovednosti za konanie prezidenta republiky, ktoré uskutočnil v rámci výkonu jeho funkcie, pokiaľ ním boli dotknuté práva človeka vyplývajúce z čl. 10 odst. 1 Listiny pri súčasnom rešpektovaní inštitútu imunity prezidenta, robí záver, že s ohľadom na fakt, že s výkonom funkcie prezidenta ako hlavy štátu je mimo iné spojená aj realizácia radu aktivít, ktorými je táto funkcia bližšie dotváraná, potom s ohľadom na ústavné zakotvenie postavenia prezidenta republiky ako súčasti moci výkonnej, je potrebné aj realizáciu týchto jeho úloh posudzovať (s výnimkou alternatívy prípadného excesu) ako výkon právomocí štátneho orgánu.

II. Ak výkonom týchto právomocí dôjde k (neoprávnenému) dotknutiu osobnostnej sféry človeka, potom je nevyhnutné vychádzať z toho, že prezident republiky je štátnym orgánom v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 82/1998 Sb. ( v SR pozri 514/2003 Z. z. - § 3 ods. 1) bez ohľadu na to, či rozhoduje či nerozhoduje o právach a povinnostiach iných subjektov cestou individuálnych alebo všeobecne záväzných aktov. Výkon verejnej moci v zmysle § 1 odst. 1 citovaného zákona totiž nutne zahŕňa výkon akejkoľvek verejnoprávnej právomoci, ktorú má štátny orgán zo zákona. Výkon tejto právomoci prezidenta republiky je tak nevyhnutne potrebné posudzovať ako úradný postup, ktorý môže viesť k vzniku ujmy a založeniu zodpovednosti štátu za ňu podľa § 13 odst. 1 zákona o odpovědnosti. Ustanovenie § 1 odst. 1 a 3 zákona o odpovědnosti zakladá objektívnu zodpovednosť štátu, ktorý za podmienok stanovených týmto zákonom zodpovedá za škodu i nemajetkovú ujmu spôsobenú pri výkone štátnej moci, pretože štát zodpovedá za škodu, ktorú spôsobili štátne orgány, právnické a fyzické osoby pri výkone štátnej správy, ktorá im bola zverená zákonom alebo na základe zákona, a orgánmi územných samosprávnych celkov, pokiaľ ku škode došlo pri výkone štátnej správy, ktorý na ne bol prenesený zákonom alebo na základe zákona (§ 3 odst. 1 zákona o odpovědnosti). Priama zodpovednosť konajúcej osoby (vrátane prezidenta republiky) v týchto prípadoch daná nie je a zakladal by ju podľa všeobecnej úpravy deliktuálneho práva iba exces z výkonu ich právomocí.