Pravidlá doručovania podľa § 10 zákona o dobrovoľných dražbách sa uplatnia aj vtedy, keď zákon ukladá len písomnosť „zaslať“

I. Odvolací súd k námietke žalovaného, že v čase doručovania zásielok zákon ukladal len „zaslať“ nie „doručiť“ zásielky uvedeným osobám, odvolací súd konštatuje, že § 10 ods. 1 ZoDD (platný v čase doručovania) citovaný v bode 16 tohto rozhodnutia, je platný bez zmeny doteraz.

II. Odvolací súd je toho názoru, že zákon jasne v § 10 ods. 1 stanovuje, že písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk a keďže zákon v tomto ustanovení neurčuje, ktoré zásielky, znamená, že všetky.

III. Zákon naopak stanovuje, pre ktoré písomnosti postačuje napr. § 17 ods. 6 „vyvesenie oznámenia o dražbe na obvyklom mieste v spoločných priestoroch bytového domu“, alebo § 17 ods. 2 „oznámenie o dražbe uverejní dražobník v registri dražieb“.

IV. Výklad, ktorý žalovaný použil je v rozpore s § 10 cit. zák.. Odvolací súd je toho názoru, že žalovaný bol povinný všetky písomnosti zaslať učeným osobám v súlade s § 10 doporučene do vlastných rúk, čo žalovaný vykonal, ale len vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade a naopak vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade nesprávne použil fikciu doručenia.

V. Žalovaný musí brať na zreteľ skutočnosť, že vykonávaním dražby dochádza k výraznému zásahu do práv dlžníka, preto zákon prísne určuje doručovanie do vlastných rúk za možného použitia fikcie (ak sú splnené podmienky) a nie ako žalovaný na svoju obranu tvrdil, že postačuje zásielky len zaslať.