Pracovný úraz

I. Pojem pracovného úrazu na účely zákona č. 461/2003 Z. z. je definovaný len znakmi, ktoré sú vymedzené v § 8 tohto zákona, nie tým, či takýto úraz je zároveň aj pracovným úrazom podľa Zákonníka práce. Ak sa úraz považuje za pracovný podľa Zákonníka práce, samo osebe to neznamená, že by sa musel považovať za pracovný úraz aj podľa § 8 zákona č. 461/2003 Z. z.

II. Súd rozhodujúci v pracovnoprávnych sporoch na základe § 14 Zákonníka práce nemá právomoc rozhodovať o tom, či určitý úraz je pracovným úrazom podľa § 8 zákona č. 461/2003 Z. z. Túto otázku patrí posudzovať len organizačným zložkám Sociálnej poisťovne, pretože ide výlučne o (predbežnú) otázku v rámci samotného zákona o sociálnom poistení.

III. Podľa § 110 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. je účinné zbavenie zodpovednosti zamestnávateľa negatívnou podmienkou vzniku nároku na dávku (porov. § 109 ods. 1 cit. zák.). Poškodenému teda nevznikne nárok na úrazovú dávku, hoci by boli splnené aj všetky ostatné zákonné podmienky, ak sa zamestnávateľ účinne zbavil svojej zodpovednosti (liberoval).

IV. Liberáciou nemôže byť len prejav zamestnávateľa, že odmieta zodpovednosť za pracovný úraz; naopak, musí preukázať, že sú splnené podmienky liberácie. Ak zamestnávateľ nevyužije právo liberovať sa v dávkovom konaní (je nečinný alebo výslovne prejaví, že uznáva svoju plnú zodpovednosť) alebo nepodá žalobu o zbavenie sa zodpovednosti v civilnom sporovom konaní, musí žalovaná vychádzať z toho, že negatívna podmienka podľa § 110 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. nenastala a nárok na úrazové dávky vznikol, ak sú splnené ostatné zákonné podmienky.