Pracovnoprávny pomer konateľa

Skutočnosť, že fyzická osoba bola vymenovaná štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným (konateľom), sama o sebe nebráni tomu, aby uzavrela s touto spoločnosťou zmluvu podľa pracovnoprávnych predpisov (napr. pracovnú zmluvu, dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovný pomer, dohodu o rozviazaní pracovného pomeru a pod.), podstatné však je, či zmluva nesmeruje k vzniku pracovného pomeru alebo iného pracovnoprávneho vzťahu, ktorého náplňou by bol výkon činnosti štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzený. V rozpore so zákonom by bola situácia, aby žalovaní vykonávali činnosť konateľov pracovnom pomere. V takom prípade by pracovná zmluva (iná dohoda) bola podľa ust. §242 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce neplatným právnym úkonom a na jej základe by medzi žalobcom a žalovanými nemohol vzniknúť platný pracovný pomer. Pokiaľ však zmluva nesmeruje k vzniku pracovného pomeru s náplňou výkonu činnosti štatutárneho orgánu, nie je taký právny úkon neplatný, pretože sa svojím obsahom ani účelom neprieči zákonu, neobchádza ho a ani sa inak neprieči záujmom spoločnosti. Nemožno teda vylúčiť prípady, že konateľ spoločnosti vykonáva určité práce v spoločnosti ako zamestnanec, pokiaľ zamestnanecký pomer je dohodnutý tak, aby nemohlo dôjsť k zámene náplne práce zamestnanca a súčasne konateľa, aby bolo zrejmé, že došlo aj k uzavretiu pracovného pomeru a že tieto činnosti si vzájomne nekonkurujú.