Pozastavenie účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov s neuložením povinnosti podať žalobu a vplyv na lehotu pre podanie žaloby prehlasovaného vlastníka
I. Povinnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je návrh vo veci samej, preto súd prvej inštancie dôvodne nevyzval navrhovateľa postupom podľa 129 ods. 1 CSP na doplnenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o návrh vo veci samej podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993Z. z. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd posúdil túto námietku odvolateľa ako nedôvodnú.
II. K odvolacej námietke navrhovateľa, že súd prvej inštancie mal postupovať v zmysle § 324 ods. 1 a § 336 ods. 1 CSP, teda po nariadení neodkladného opatrenia (pred začatím konania) mal navrhovateľovi uložiť povinnosť podať v určite lehote žalobu vo veci samej, odvolací súd uvádza, že pokiaľ navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote si svoje právo prehlasovaného vlastníka bytu v bytovom dome žalobou vo veci samej na súde neuplatnil, v dôsledku čoho toto jeho právo zaniklo, predĺženie tejto lehoty ani znovunadobudnutie tohto práva nemôže vyvolať ani súd svojím rozhodnutím.
III. V danom prípade ide o prekluzívnu lehotu, keďže po jej márnom uplynutí právo prehlasovaného vlastníka vyplývajúce mu z § 14a ods. 8 zák. č. 182/1993Z. z. zaniká. Prekluzívne lehoty sú zákonom stanovené z dôvodu zabránenia prieskumu prijatých rozhodnutí vlastníkov so značným časovým odstupom. Jednoznačne by taký stav neprispel k právnej istote vlastníkov i tretích osôb. Po uplynutí zákonných lehôt už nie je možné akýmkoľvek spôsobom sa úspešne domáhať zrušenia či neplatnosti prijatých rozhodnutí vlastníkov.