Povolenie na pobyt vydané v inom členskom štáte nemožno stotožňovať s povolením na pobyt v SR podľa § 7 ods. 14 zákona o obchodnom registri

I. Podľa názoru dovolateľa, nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom spočívalo vo výklade ustanovenia § 4 ods. 4 Vyhlášky č. 25/2004 Z. z., v spojení s ustanovením § 7 ods. 14 zákona č. 530/2003Z. z., v rozpore s právnou úpravou Obchodného zákonníka v ustanovení § 133 ods. 2 ako i čl. 15 ods. 3 Charty základných práv. Mal za to, že právna úprava zákona o obchodnom registri, obchodného zákonníka a vyhlášky, ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, nebráni zápisu konateľa do Obchodného registra na základe rakúskeho dlhodobého pobytu, teda že status príslušníka tretej krajiny s udeleným dlhodobým pobytom v Rakúsku bol ekvivalentom dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky pre účely zápisu do obchodného registra.

II. Povolenie na pobyt vydané správnym orgánom iného členského štátu a oprávňujúce k pobytu na území tohto členského štátu za účelom práce nie je možné stotožňovať s povolením na pobyt v Slovenskej republike, ktoré vydávajú policajné orgány SR za podmienok stanovených zákonom č. 404/2011 Z. z., o pobyte cudzincov. Osobe, ktorá má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte, zákon o pobyte cudzincov len zjednodušuje proces udelenia prechodného pobytu tým, že nemusí prikladať k žiadosti o prechodný pobyt doklad potvrdzujúci bezúhonnosť, rovnako ako nemusí ani predkladať potvrdenie, že netrpí chorobou ohrozujúcou verejné zdravie, neznamená to však v zmysle slovenskej právnej úpravy, že by táto osoba mala povolený pobyt na území SR, teda že by spĺňala podmienky v zmysle § 7 ods. 14 zákona č. 530/2003 Z. z.