Povinnosť vyhlásiť rozsudok verejne je absolútna a týka sa aj prípadov podľa ustanovenia § 176 ods. 2 a § 177 ods. 2 CSP

Povinnosť verejného vyhlásenia rozsudku v mene Slovenskej republiky vyplýva z Ústavnej požiadavky vyhlásenej v článku 142 ods. 3 Ústavy SR. Ústava SR neumožňuje vyhlásiť rozsudok iným spôsobom a znenie ustanovenia článku 142 ods. 3 je jednoznačné a bezvýnimočné. Verejné vyhlásenie rozsudku je zárukou spravodlivého konania a zároveň patrí k ústavným princípom právneho štátu. V civilnom konaní súvisí zabezpečenie verejnosti vyhlásenia rozsudku so základným princípom verejnosti pojednávania. Súd je povinný vyhlásiť rozsudok verejne aj v takom prípade, ak inak koná vo veci samej bez nariadenia pojednávania podľa § 177 ods. 2 CSP a rovnako aj vtedy, ak je z pojednávania vylúčená verejnosť podľa § 176 ods. 2 CSP. Nedodržanie tohto procesného postupu je možné považovať za znemožnenie uskutočňovať procesné práva strane sporu. Verejnosť konania patrí k ústavným procesným zárukám práva na súdnu a inú právnu ochranu, princíp verejnosti však nie je absolútnym, verejnosť možno výnimočne vylúčiť v prípadoch stanovených zákonom. Výnimky z tohto princípu sa ale vzťahujú na súdne pojednávanie, nie však na vyhlásenie rozsudku. Povinnosť verejného vyhlásenia rozsudku je bezvýnimočná, verejné vyhlásenie rozsudku súvisí s povinnosťou všeobecného súdu upovedomiť o tom účastníkov konania, účastník konania má právo byť prítomný na vyhlásení rozsudku súdu, pričom on sám má právo rozhodnúť, či sa tohto zasadnutia zúčastní, alebo nezúčastní.