Povinnosť správneho orgánu zistiť skutočný stav veci, a to najmä v prípade, keď dochádza k takému závažnému zásahu do subjektívnych práv žalobcu, ako je to pri prepustení policajta zo služobného pomeru

Kasačný súd nesprávne právne posúdenie vidí vo vyššie uvedených záveroch súdu aj v tom, že z citovaného ustanovenia § 192 ods. 1 písm. c/ zákona o štátnej službe nesporne vyplýva, že podkladom pre rozhodnutie je posudok služobného klinického psychológa, avšak v súlade s ustanovením § 233 ods. 2 predmetného zákona je povinnosťou správneho orgánu rešpektovať základného zásady správneho konania, medzi ktoré tiež patrí zásada materiálnej pravdy. Konanie vo veciach služobného pomeru je upravené v dvanástej časti zákona o štátnej službe (ust. § 231 a nasl.). Z ustanovení zákona vyplýva povinnosť pred vydaním rozhodnutia presne a úplne zistiť skutočný stav veci, a to najmä v prípade, keď dochádza k takému závažnému zásahu do subjektívnych práv žalobcu, ako je to pri prepustení policajta zo služobného pomeru.
Skutočnosť, že posudok služobného klinického psychológa je základným podkladom pre rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 písm. c/ zákona o štátnej službe nevylučuje - za účelom objektívneho zistenia skutočného stavu veci - vykonanie ďalších dôkazov ohľadne zistenia duševnej spôsobilosti príslušníka ako posudzovanej osoby na výkon štátnej služby. Kasačný súd sa nestotožňuje s názorom, že ustanovenia zákona o štátnej službe neumožňujú závery psychológa vyslovené v posudku preskúmavať, ani prípadne nariadiť vykonanie nového kontrolného psychologického vyšetrenia. Odborný posudok predstavuje dôkaz podliehajúci hodnotiacemu procesu zo strany správneho orgánu. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou, že odborný posudok služobného klinického psychológa je za každých okolností správny a objektívny, najmä s prihliadnutím na fakt, že sa jedná o služobného psychológa psychologickej ambulancie nemocnice s poliklinikou ministerstva.