Povinnosť plnenia poistného a bezdôvodné obohatenie

Z vyššie uvedeného teda vyplýva záver, že poškodený má pri škode spôsobenej mu prevádzkou motorového vozidla možnosť voľby, či si uplatní nárok na jej náhradu iba voči škodcovi (§ 427 OZ), či priamo voči poisťovateľovi z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti škodcu za spôsobenú škodu motorovým vozidlom (§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.) alebo si svoj nárok uplatní voči obom týmto subjektom súčasne. Plnenie na náhradu škody mu však patrí len jeden krát, teda plnenie jedného z týchto subjektov (poisťovateľ, poistený/škodca) spôsobuje zánik nároku poškodeného na náhradu škody voči druhému subjektu (solučné účinky plnenia poskytnutého jedným z uvedených subjektov na povinnosť plniť druhého povinného subjektu).

Poisťovateľ nie je zodpovedný poškodenému za škodu spôsobenú škodcom, je však z titulu poistnej zmluvy zaviazaný voči poistenému plniť za neho (za zodpovedného poisteného) náhradu škody priamo poškodenému. Ak si poškodený svoj nárok na náhradu škody žalobou uplatní iba voči poistenému (škodcovi), nemá to žiaden vplyv na poistný vzťah medzi poisteným a poisťovateľom a ani právne postavenie poisteného sa tým nemôže zhoršiť. Poistený preto môže následne od poisťovateľa žiadať náhradu toho, čo (napr. aj na základe súdneho rozhodnutia) z titulu jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poškodenému uhradil, avšak maximálne do výšky, v akej bol poisťovateľ povinný uhradiť náhradu škody poškodenému. Tento osobitný nárok poisteného (škodcu) voči poisťovateľovi nie je nárokom z bezdôvodného obohatenia, pretože poistený (škodca) plnil ako osoba na to povinná z titulu jeho zodpovednosti za ním spôsobenú škodu prevádzkou motorového vozidla (§ 427 a nasl. OZ).