Povinné zastúpenie advokátom v konaní o ústavnej sťažnosti nemožno obchádzať tak, že sťažovateľ sťažnosť spíše a advokát ho zastúpi len formálne
I. Advokát sťažovateľa, ktorý od sťažovateľa prevzal povinnosť zastupovať ho v konaní o ústavnej sťažnosti, ústavnú sťažnosť nespísal. Len uviedol, že sa s ňou stotožňuje, a to napriek tomu, že bol splnomocnený na podanie ústavnej sťažnosti pre porušenie práv podľa čl. 3 a čl. 13 dohovoru proti bližšie neoznačenému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu. Advokát sťažovateľa sa tak vopred premyslene stal sprostredkovateľom podania ústavnej sťažnosti, ktorá nebola spísaná advokátom. Takéto formálne zastúpenie sťažovateľa nie je zastúpením, ktoré predpokladá § 34 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky ..., podľa ktorého navrhovateľ musí byť v celom konaní zastúpený advokátom.
II. Povinnosť byť zastúpený advokátom v konaní o ústavnej sťažnosti nemožno obchádzať tak, že sťažovateľ formálne splnomocní advokáta na podanie ústavnej sťažnosti bez jasného vymedzenia, proti akému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu má ústavná sťažnosť smerovať, a následne tento advokát ústavnému súdu podá podanie, v ktorom uvedie, že sa stotožňuje s ústavnou sťažnosťou sťažovateľa, ktorá nebola spísaná ním ako zvoleným advokátom, ale samým sťažovateľom.