Potvrdenie o výške pohľadávky zabezpečenej záložným právom vydané na požiadanie dlžníka a jeho účinky voči nadobúdateľovi zálohu

Nemožno sa stotožniť s obranou žalovaného, že potvrdenie bolo vydané len vo vzťahu k jednej z pohľadávok dlžníka voči nemu ako banke. Z potvrdenia o výške pohľadávky jednoznačne vyplýva, že uhradením pohľadávky vo výške 34.136,27 eur (čo žalobca aj vykonal) zaniká pohľadávka a s ním (správne zrejme „s ňou“ – pozn.) aj záložné právo zriadené na predmetných nehnuteľnostiach. V listine sa neuvádza, že by záložné právo bolo zriadené aj vo vzťahu k ďalším pohľadávkam. Rovnako z listu vlastníctva vyplýva, že na predmetných nehnuteľnostiach bolo zriadené záložné právo na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. XX. Rovnako ani z tejto poznámky v časti ťarchy nemohol žalobca predpokladať, že by záložné právo malo byť aj vo vzťahu k ďalším pohľadávkam. Uvedené ide na ťarchu žalovaného ako odborne spôsobilého subjektu podnikajúceho v bankovom sektore, ktorý na požiadanie dlžníka vydal potvrdenie o výške pohľadávky, na zabezpečenie ktorej bolo zriadené záložné právo. Odvolací súd je toho názoru, že zaplatením pohľadávky vo výške 34.136,27 eur zo strany žalobcu došlo k splneniu dlhu, a tým došlo aj k zániku pohľadávky, ako aj k zániku záložného práva. Vo vzťahu k skutkovým okolnostiam sa javí ako nespravodlivé, aby za situácie, ak žalobca zaplatil pohľadávku banke vo výške, ktorú uviedol v listine sám žalobca ako záložný veriteľ, čím uhradil časť kúpnej ceny, teda plnil aj voči dlžníkovi banky, boli predmetné nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu stále zaťažené záložným právom.