Posudzovanie žiadateľa o bezplatnú právnu pomoc prostredníctvom Centra právnej pomoci

Pokiaľ odporca vyhodnotil navrhovateľa ako osobu, ktorú pre účely zákona č. 327/2005 Z. z., nemožno považovať za osobu v materiálnej núdzi, tak tento záver odporcu, s ktorým sa stotožnil aj krajský súd, je správny. Povinnosťou odporcu však bolo v konaní vyhodnocovať status navrhovateľa v intenciách komplexnej právnej úpravy zákona č. 327/2005 Z. z., teda vyhodnotiť status navrhovateľa nielen v rozsahu ustanovenia § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z., ale aj v intenciách ustanovenia § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z.. Z obsahu rozhodnutia odporcu, ako aj pripojeného administratívneho spisu takýto postup odporcu nevyplýva. Podľa § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z. ak ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, môže riaditeľ po predchádzajúcom stanovisku rady rozhodnúť o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci osobám, ktoré nespĺňajú podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona z prostriedkov centra. Zabezpečenie prístupu k súdu priamo vyplýva z článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (právo na súdnu a inú právnu ochranu) a z článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na spravodlivé súdne konanie). Prístup k súdu je vždy individuálnou záležitosťou a nemôže byť limitovaný normatívnymi podmienkami zákonnej právnej úpravy (§ 6 - 8 zákona č. 327/2005 Z. z.). To znamená, že prístup k súdu nemôže by ponímaný kogentne „iba za podmienok a v rozsahu stanovenom zákonom“. Zákon nemôže obsiahnuť všetky modality právne relevantných vzťahov. Zákonodarca preto normatívne upravil generálnu klauzulu zabezpečujúcu súlad s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd v § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z..