Posudzovanie príjmov samostatne zárobkovo činnej osoby na účely nároku na peňažný príspevok na opatrovanie

Pod pojmom „zamestnanie“ zákon č. 447/2008 Z. z. rozumie nielen výkon práce v pracovnoprávnom vzťahu v režime zákona č. 311/2001 Z. z. - Zákonník práce (prípadne zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov), ale aj činnosť, z ktorej plynú príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu - zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, teda aj príjmy zo živnosti [§ 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 595/2003 Z. z. v spojení so zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)]. Z takto normatívne nastaveného rámca možno vyvodiť záver, že zákon č. 447/2008 Z. z. na účely vzniku a následného posudzovania trvania nároku na peňažný príspevok na opatrovanie nerozlišuje medzi statusom bežného zamestnanca vykonávajúceho prácu napríklad v pracovnom pomere a samostatne zárobkovo činnou osobou. To ďalej znamená, že sám zákon v § 40 ods. 15 v znení účinnom do 30. júna 2020 (§ 40 ods. 13 v znení účinnom od 01. júla 2020) podmienku mesačného príjmu, ktorý nesmie prekročiť dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného zákonom č. 601/2003 Z. z. vzťahuje tak na zamestnanca, ako aj samostatne zárobkovo činnú osobu. Pokiaľ potom prvostupňový správny orgán a rovnako žalovaný pristúpili k odlišnému spôsobu zisťovania príjmu vo vzťahu k samostatne zárobkovo činnej osobe vychádzajúc z priemerného mesačného príjmu zisteného z potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2019 doloženého v priebehu administratívneho konania, podľa názoru najvyššieho správneho súdu pochybili a zvolili postup, ktorý zákon č. 447/2008 Z. z. nepredpokladá. Podľa názoru súdu takýto postup je zároveň diskriminačný vo vzťahu k samostatne zárobkovo činným osobám, keďže orgán verejnej správy čo do ustaľovania výšky mesačných príjmov vychádza z iných kritérií (zamestnanec - mesačný príjem vs. samostatne zárobkovo činná osoba - priemerný mesačný príjem) s tým, že v tomto konkrétnom prípade možno tak „bežných“ zamestnancov ako aj samostatne zárobkovo činné osoby považovať za tzv. objektívne porovnateľné subjekty žiadajúce za zákonom stanovených rovnakých podmienok o jeden a ten istý typ peňažného príspevku (na opatrovanie).