Posudzovanie oneskoreného prihlásenia zamestnanca do Sociálnej poisťovne pri zmene právnej úpravy nelegálneho zamestnávania

Zásada stanovená čl. 50 ods. 6 Ústavy SRsa vzťahuje na všetky delikty verejného práva, teda aj na ukladanie sankcií za porušenie povinností vo vzťahoch chránených správnym právom.“ Ide o právnu vetu z rozsudku NSSR z 18. 2. 2010 sp. zn. 3Szd/12/2009.

Citované ustanovenie Ústavy SR obsahuje nielen zásadu pre ukladanie trestov, ale aj zásadu pre posudzovanie trestnosti. V zmysle uvedeného stanoviska NS SR je tak treba podľa tejto zásady posudzovať aj administratívnoprávnu zodpovednosť a teda delikvenčnosť daného konania. Jednou z dôležitých úloh správneho orgánu pri rozhodovaní o správnych deliktoch je, aby správny orgán zabezpečil v záujme zachovania práv zaručených Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd pre administratívne stíhanú osobu spravodlivé konanie. Nebolo by spravodlivým konaním, ak by takejto osobe bolo priznané menej práv alebo v menšom rozsahu, než patria osobe stíhanej v trestnom konaní.

V zmysle článku 152 ods. 4 Ústavy SR je prikázaný výklad právnych predpisov nižšej právnej sily v súlade s Ústavou. Štátne orgány v zmysle článku 2 Ústavy SR môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon.

Náš právny poriadok s výnimkou citovaného čl. 50 ods. 6 Ústavy SR neobsahuje právny predpis, ktorý by žalovanému umožňoval na svoje rozhodnutie o správnom delikte aplikovať neplatné a neúčinné znenie zákona. Novela zákona o nelegálnej práci, podľa ktorej sa už nepovažuje každé oneskorenie s prihlásením zamestnanca do Sociálnej poisťovne za nelegálne zamestnávanie, neobsahuje intertemporálne ustanovenie, podľa ktorého by sa účinnosť predchádzajúceho znenia mala zachovať pre konania, ktoré boli vykonané do účinnosti novely.

Žalovaný aplikoval na svoje rozhodnutie neplatný a neúčinný predpis bez toho, aby ho na to splnomocnil zákon, a preto vec nesprávne právne posúdil.