Posúdenie procesného úspechu podľa priznanej sumy finančného zadosťučinenia pre spotrebiteľa pre účely náhrady trov možno považovať za súladné s ústavným poriadkom
I. Podľa názoru sťažovateľa výška priznaného finančného zadosťučinenia závisela od úvahy súdu, preto nebolo na mieste pomerovať jeho úspech vo veci podľa priznanej sumy, ale jeho procesný úspech sa odvíjal od základu jeho žalovaného nároku, a preto mu mal byť priznaný nárok na náhradu trov v plnej výške.
II. Ústavný súd konštatuje, že v tomto prípade krajský súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal z platnej právnej úpravy, aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok v spore. Sťažovateľovi ako úspešnej strane v spore bola priznaná náhrada trov konania, otázku pomeru úspechu a neúspechu v tomto prípade krajský súd posúdil spôsobom, ktorý nie je v zjavnom rozpore so zmyslom a s účelom dotknutého zákonného ustanovenia, a preto z pohľadu ústavného súdu nedosahuje intenzitu, aby bolo možné vysloviť porušenie označených práv sťažovateľa.