Postup orgánu pri zisťovaní skutkového stavu v konaní pri ukladaní správnych sankcií

Podľa názoru súdu z jazykového výkladu ustanovenia § 231 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že lehota na splnenie si oznamovacej povinnosti, t. j. prihlásenie do registra poistencov, zákon neuvádza taxatívne, ale príkladom, čo je vyjadrené slovným spojením: „lehota na splnenie povinnosti podľa odseku 1 písm. b) je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo...“, alebo ak bola informácia podľa odseku 1 písm. b) odoslaná prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS). Zákon teda nevylučuje doručenie registračných listov sociálnej poisťovni osobne, ako to urobil žalobca v deň uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu písomnou formou, ale pred začatím výkonu práce kontrolovaných osôb v prevádzke žalobcu. Námietka žalobcu v tom, že „postup správnych orgánov sa javí ako šikanózny, keď formalistickým výkladom právnej úpravy nelegálneho zamestnávania stanovenej v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 takmer počítali hodiny pre splnenie včasnosti registrácie v Sociálnej poisťovni“ je potom dôvodná. V tejto súvislosti kasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť aplikáciu zásad, ktoré platia v trestnom konaní (predmetom ktorého je postihovanie trestných činov) pri ukladaní správnych sankcií. Aj keď je použitie analógie, ako interpretačného postupu v oblasti správneho práva výnimočné, jednou z oblastí, v ktorej sa analógia uplatňuje je práve oblasť správneho trestania, v ktorej sa analogicky uplatňujú zásady platiace v trestnom procese. Aj samotný Správny súdny poriadok v ustanovení § 195 písm. c) a d) ukladá správnemu súdu, mimo žalobných bodov preveriť, či boli v procese správneho trestania dodržané tieto zásady. Jednou zo zásad platiacich v trestnom procese je zásada úplného zistenia skutkového stavu, čo znamená zistenie skutkového stavu v rozsahu a spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, že sa skutok stal, že ho spáchal obvinený a že sa stal takým spôsobom, ako je popísaný v rozhodnutí o uložení sankcie. V prípade akýkoľvek pochybností potom platí zásada in dubio pro reo.