Porušenie zásady dvojinštančnosti konania

K námietke porušenia zásady dvojinštančnosti konania odvolacím súdom z dôvodu, že odvolací súd vec posúdil navyše po právnej stránke inak (v rozpore s pravidlami o dvojinštančnosti konania), dovolací súd uvádza nasledovné. O spomínanú vadu konania by sa jednalo len v takom prípade, ak by odvolací súd (viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, § 383 CSP) dospel k odlišným skutkovým zisteniam než súd prvej inštancie bez toho, aby dokazovanie sám zopakoval. Odvolací súd však rozhodol vo veci po právnej stránke, ako aj po skutkovej stránke na základe totožných dôvodov ako súd prvej inštancie (viď najmä bod 27. rozhodnutia odvolacieho súdu), majúc za to, že na vec bolo potrebné aplikovať najmä ustanovenie § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď mal za preukázaný právny záujem žalobcov l/ a 2/ na určení ich vlastníckeho práva a založil svoj právny záver o zamietnutí žaloby rovnako ako súd prvej inštancie na tom, že uzatvorené darovacie zmluvy ako zastreté právne úkony (simulované) sú neplatné právne úkony z dôvodu absencie vôle účastníkov previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovanú bezodplatne a disimulované právne úkony, t. j. uzatvorené kúpne zmluvy sú platné, keďže spolu s písomným potvrdením z 18. januára 1999 jednoznačne preukazujú dohodu o predmete, ako aj dohodnutej cene (podrobnejšie viď rozhodnutia nižších súdov). Pokiaľ by aj odvolací súd doplnil ďalšie dôvody v reakcii na odvolaciu argumentáciu žalobcov 1/ a 2/, nejde o porušenie zásady dvojinštančnosti konania.