Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a inštitút účinnej ľútosti v správnom trestaní

Nemožno ale dospieť k záveru, ako sa toho domáha žalobca, že inštitút účinnej ľútosti je možné analogicky aplikovať na správne trestanie a ani k tomu, že zánik trestnosti niektorých zákonom vybraných trestných činov z titulu účinnej ľútosti, ktorou je náprava škodlivého následku spáchaného trestného činu alebo zabránenie tomuto následku včasným oznámením, je zásadou na ktorej je trestno-právna zodpovednosť postavená. Naopak ide o zákonodarcom selektívne určené prípady, kedy uprednostnil záujem spoločnosti na ochranu spoločenských záujmov chránených trestným zákonom od škodlivých následkov trestného činu alebo na náprave škodlivých následkov pred záujmom trestne postihnúť a tiež potrestať páchateľa. Nejde teda o pravidlo, ktoré by platilo pre každý trestný čin a teda zásadu, ktorou sa riadi posudovanie trestnosti každého trestného činu. Z uvedeného vyplýva, že patrí výlučne do kompetencie zákonodarcu, aby určil, či a ak áno, pri ktorých správnych deliktoch takýto záujem prevažuje. Nie sú splnené podmienky na použitie analógie legis, nakoľko nepatrí do kompetencie správneho orgánu, aby zhodnotil, aký záujem, pri ktorom správnom delikte prevažuje. Bolo by to možné len v prípade takej úpravy trestného práva, kedy by z dôvodu účinnej ľútosti zanikla trestnosť každého trestného činu, ktorého škodlivý následok možno odstrániť, či napraviť alebo mu včasným oznámením predísť. V tomto prípade žalobca v správnom konaní ani nepreukazoval, že škodlivý následok svojho protiprávneho konania odstránil z vlastného podnetu dobrovoľne ihneď, ako ho zistil. Naopak, zo skutkového stavu zisteného správnym orgánom, ktorým je súd podľa § 250i ods. 1 O. s. p. viazaný a ktorý zodpovedá obsahu správneho spisu vyplýva, že žalobca škodlivý následok odstránil až v deň, keď sa začala inšpekcia práce, ktorej predmetom zo zákona je aj kontrola dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania.