Porušenie práva na súdnu ochranu a povinnosti verejného vyhlásenia rozsudku
1. Obsahom základného práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť. Pod povinnosťou súdu o veci konať a rozhodnúť treba rozumieť aj taký postup súdu, ktorý mu dovolí, aby o veci predloženej na súdnu ochranu mohol rozhodnúť len niektorým zo spôsobov uvedených v zákone. Taký postup, ktorým by bolo súdu znemožnené, resp. vylúčené rozhodnúť niektorým zo spôsobov uvedených v zákone, zakladá porušenie základného práva na súdnu ochranu.
2. Namietať porušenie základných práv alebo slobôd v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky je dôvodné len vtedy, ak právna základňa ich úpravy (buď vnútroštátna, alebo medzinárodnoprávna) bola v okamihu porušenia niektorého zo základných práv alebo slobôd navrhovateľa v platnosti. Podnet, ktorým sa namieta porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd v situácii, keď buď zákon, alebo medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách neboli v platnosti, preto nemožno považovať za opodstatnený.