Porovnanie ust. § 74 s ust. § 240 ods. 9 a 10 Zákonníka práce

Ustanovenie § 74 Zákonníka práce je všeobecnou právnou normou (lex generalis), ktorá sa aplikuje v prípade výpovede „bežným“ zamestnancom a ustanovenie § 240 ods. 9 Zákonníka práce je špeciálnou právnou normou (lex specialis), ktorá sa aplikuje v prípade výpovede zamestnancom, požívajúcim vyšší stupeň ochrany, t.j. členom príslušných odborových orgánov, zamestnaneckej rady, zástupcovi zamestnancov). Špeciálnosť ustanovenia § 240 ods. 9 Zákonníka práce vyplýva aj z jeho znenia, podľa ktorého zamestnávateľ v prípade „týchto zamestnancov“ musí požiadať o súhlas s výpoveďou, kým pri ustanovení § 74 Zákonníka práce (v prípade výpovede „bežných“ zamestnancom), musí túto výpoveď vopred prerokovať. Neudelenie súhlasu podľa § 240 ods. 9 Zákonníka práce má za následok neplatnosť výpovede, kým pri ustanovení § 74 Zákonníka práce sa súhlas pod sankciou neplatnosti nevyžaduje, je potrebné iba prerokovanie výpovede a jej dôvodov. Aj táto odlišnosť nasvedčuje záveru, že ustanovenie § 240 ods. 9 Zákonníka práce je špeciálnou právnou normou a aplikuje sa iba v prípade zamestnancov, ktorí požívajú zvýšenú ochranu ... zamestnávateľ bol v danom prípade povinný vopred požiadať o súhlas s výpoveďou žalobcovi, ktorý bol členom orgánu odborovej organizácie, túto odborovú organizáciu, podľa § 240 ods. 9 Zákonníka práce. Nemal povinnosť požiadať o prerokovanie podľa § 74 Zákonníka práce.