Ponuková povinnosť služobného úradu pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru
V danom prípade podľa názoru ústavného súdu Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí dospel k právnemu záveru, že ponuková povinnosť vyplývajúca z § 40 ods. 2 písm. b) v spojení s § 29 ods. 4 zákona o štátnej službe v znení účinnom do 31. mája 2006 sa vzťahovala len na štátnozamestnanecké miesta v rámci služobného úradu, v ktorom dotknutí štátni zamestnanci vykonávali štátnu službu. Argumentoval pritom skutočnosťou, že vedúci služobného úradu mal právomoc rozhodovať len o trvalom preložení štátneho zamestnanca v rámci jeho služobného úradu, teda že uvedené ustanovenia je nutné vyložiť v spojení s vymedzením právomoci vedúceho služobného úradu podľa § 28 ods. 2 zákona o štátnej službe. Z tohto dôvodu vedúci príslušného služobného úradu ani nemohol ponúknuť sťažovateľom trvalé preloženie do iného služobného úradu, pretože o ňom nemohol rozhodnúť.