Pojem „spotrebiteľ právnej služby“ nie je možné v súvislosti so vznikom práva na odmenu advokáta stotožniť s pojmom „spotrebiteľ“
I. Krajský súd sa nestotožnil so záverom okresného súdu, že v prípade právneho vzťahu zastúpenia žalovaného v trestnom konaní žalobcom nebol žalovaný v pozícii spotrebiteľa právnej služby. Je nepochybné, že žalovaný bol stíhaný ako fyzická osoba a ako fyzická osoba uzavrel i zmluvu o právnom zastúpení, t.j. vstúpil do vzťahu so žalobcom - subjektom poskytujúcim právne služby na základe zákonom definovanej licencie, na základe výkonu advokátskej činnosti. Okolnosť, že skutku, pre ktorý bolo trestné stíhanie vedené, sa žalovaný dopustil v rámci výkonu funkcie konateľa obchodnej spoločnosti, resp. ako jeho riadiaci pracovník, nie je v danom smere osobitnejšie významná.
II. V rozoberanej súvislosti je nutné dôsledne vnímať aj celkové znenie zákonnej normy - § 18 ods. 4 zákona o advokácii. Ten nehovorí o klientovi, ktorý je spotrebiteľom, ale používa termín „klient, ktorý je spotrebiteľom právnej služby“; čo je výrazne širší kontext. Charakter spotrebiteľa totiž viaže nie na vzťah, v súvislosti s ktorým potreba právneho zastúpenia vyvstala (t.j. na záležitosť, v ktorej má byť klient zastupovaný), ale na samotný vzťah poskytovania právnej služby a v tom žalovaný v posudzovanej záležitosti jednoznačne vystupoval ako fyzická osoba mimo predmet výkonu podnikania, t.j. ako spotrebiteľ právnej služby.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies