Pojem „bez zbytočného odkladu“
Pokiaľ odvolací súd v danom prípade považoval lehotu 41 dní za lehotu bez zbytočného odkladu, odklonil sa od ustálenej praxe dovolacieho súdu a rozhodol nesprávne. Pojem (lehota) bez zbytočného odkladu je, ako správne poznamenal odvolací súd, vágnym pojmom, ktorý je potrebné vykladať vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, pričom v každom konkrétnom prípade je vždy potrebné skúmať, či dlžník bezodkladne využil všetky možnosti pre splnenie tejto povinnosti, prípadne aké skutočnosti mu v tom bránili. Z časového určenia lehoty „bez zbytočného odkladu“ je však potrebné vyvodiť, že ide o veľmi krátku lehotu, ktorou je mienené bezodkladné, nemeškajúce, bezprostredné či okamžité konanie smerujúce k splneniu povinnosti či k urobeniu právneho úkonu alebo iného prejavu vôle, pričom doba trvania lehoty bude závisieť od okolností konkrétneho prípadu. Pokiaľ osoba, ktorej je takáto lehota určená, bez zbytočného odkladu nekoná, bude mať zbytočný odklad (nedôvodná nečinnosť) pri príprave splnenia povinnosti či urobenia právneho úkonu, ktoré sú na túto lehotu viazané, ten dôsledok, že právne účinky spojené s dodržaním lehoty nenastanú. Dovolací súd poznamenáva, že aj keď je pravdou, že právny predchodca žalobcu oznámil postúpenie pohľadávky na žalobcu žalovaným až po 10 mesiacoch, zákon však v tomto prípade neoznámenie postúpenia pohľadávky bez zbytočného odkladu s negatívnymi následkami, ako je to v prípade ak dlžník neoznámi bez zbytočného odkladu postupníkovi pohľadávku, ktorú mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky.