Pojednávanie, pri ktorom došlo len k vyhláseniu rozhodnutia a neúčelnosť cestovných výdavkov a náhrady za stratu času (vhodnosť využitia substitúcie)
I. Daný úkon právnej služby efektívnejšie ako advokát cestujúci zo vzdialenosti viac ako 400 km do sídla kasačného súdu podľa názoru ústavného súdu vykoná iný advokát/substitút pôsobiaci v jeho sídle, pretože v opačnom prípade môžu vzniknúť pochybnosti o možnom účelovom navyšovaní trov konania.
II. Sťažovateľ namietal, že ak mu správne súdy ako úspešnému účastníkovi konania nebudú priznávať dané uplatnené výdavky, bude týmto zásadným spôsobom obmedzený pri uplatňovaní základného práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 ústavy. Ústavný sa nestotožňuje s touto premisou sťažovateľa vzhľadom na charakter daného úkonu právnej služby. V prípade účasti na vyhlásení rozsudku už totiž nedochádza k uplatneniu alebo bráneniu práva (účastník konania, resp. jeho právny zástupca už na verejnom vyhlásení rozsudku nevyjadruje svoj procesný postoj k predmetu konania) a zároveň jeho vykonanie nie je nevyhnutné. V tomto prípade nedochádza zo strany právneho zástupcu k úkonu, ktorý by vyžadoval konkrétnu znalosť veci. Účelom účasti účastníka konania, resp. jeho právneho zástupcu na verejnom vyhlásení rozsudku je najmä „kontrola“ miesta a času vyhlásenia, zloženia senátu a zhody vyhláseného výroku a dôvodov s výrokom a odôvodnením v písomnom vyhotovení rozsudku.