Pohľadávky podnikajúceho manžela vzniknuté v súvislosti s podnikaním, prostriedky na podnikateľskom účte a nevyplatené prostriedky zo sociálneho fondu nie sú samé osebe súčasťou BSM

I. Pohľadávky manžela – podnikateľa, ktoré vznikli v súvislosti s podnikateľskou činnosťou tohto manžela, samé o sebe nemožno zahrnúť do BSM. Do BSM nemožno bez ďalšieho zahrnúť preto ani takto získané prostriedky na podnikateľskom účte, ktoré tvoria pohľadávku majiteľa účtu voči banke. Prostriedky na podnikateľskom účte pozostávajú najmä z odplaty, ktoré dlžníci (klienti, odberatelia) poskytli podnikateľovi za jeho tovary a služby. Dodanie tovaru alebo poskytnutie služby je zjavne spojené s nákladmi, ktoré musí podnikateľ znášať. Tieto náklady spolu s maržou podnikateľa potom spravidla tvoria sumu zmluvne dohodnutej odplaty, ktorú podnikateľ účtuje svojim obchodným partnerom. Pokiaľ mu túto odplatu zaplatia, podnikateľ získa majetkovú hodnotu, ktorú ale nemožno považovať bez ďalšieho za súčasť BSM. Takýto postup by mohol neodôvodnene zvýhodniť druhého manžela najmä v prípade, keď by napriek kladným zostatkom na podnikateľskom účte celkové hospodárenie manžela – podnikateľa bolo stratové. Súčasťou BSM tak môže byť len výnos z podnikania manžela.

II. Situácia je podobná aj, keď ide o sociálny fond, teda prostriedky na tzv. fondovom účte žalovaného, hoci prima facie by sa mohlo zdať, že to tak nie je. Sociálny fond sa vytvára povinnými a tzv. ďalšími prídelmi (§ 3 ods. 1 ZSF). Sociálny fond je síce účelovo viazaný (§ 7 ZSF), avšak kým príspevok z neho nie je vyplatený, prostriedky vo fonde patria zamestnávateľovi. Nielenže sociálny fond vytvára zamestnávateľ, ale aj príspevok z neho zamestnancom poskytuje on (§ 7 ods. 1 ZSF), takže je to zamestnávateľ, kto s prostriedkami fondu disponuje. Je nerozhodné, že účet, na ktorom sa prostriedky vo fonde vedú, označuje banka ako „fondový“. Napokon to, že sociálny fond nepredstavuje majetok zamestnancov, je zrejmé aj z úpravy obsiahnutej v § 6 ods. 4 ZSF, z ktorej vyplýva, že ak dochádza k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov podľa Zákonníka práce, nevyčerpaná časť fondu zodpovedajúca podielu prevádzaných zamestnancov sa prevedie na nového zamestnávateľa. Dôležité však nakoniec je, že hoci sú prostriedky v sociálnom fonde majetkom zamestnávateľa, teda by mohli patriť do BSM, skutočnosť, že sú určené na výplatu pre zamestnancov, znamená, že ich nemožno použiť na plnenie potrieb rodiny. Sociálny fond, ktorý je manžel ako zamestnávateľ povinný vytvárať podľa zákona a z ktorého musí poskytovať príspevky svojim zamestnancom, slúži na výkon podnikania (povolania) tohto manžela, a preto podľa § 143 OZ nepatrí do BSM.