Podmienky na odpočítanie dane

Najvyšší súd poukazuje na ust. § 49 zákona o DPH a to, že právo na odpočítanie dane môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 (§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH). Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/, ako aj v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Zákon neumožňuje nesplnenie čo i len jednu z podmienok, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosť platiteľa. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok v zmysle zákona o DPH. Pokiaľ si platiteľ podľa daňového priznania uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňovom doklade (faktúra). Vznik daňovej povinnosti zo zdaniteľných plnení je viazaný na ich skutočnosť (reálnosť), jednou z týchto skutočností je fakt, že dodávateľ (resp. jeho subdodávateľ) v rámci obchodného reťazca musí byť schopný preukázať, že disponuje formálnym alebo materiálnym vybavením na to, aby dostatočne odôvodnil ekonomickú podstatu svojej obchodnej transakcie, pretože tá vytvára hlavný predpoklad na ktorom je pojem podnikanie založené. Ak sa zistí, že uskutočnenie dodávok služieb ako zdaniteľných plnení nie je možné v reťazci preukázať, pochybnosti o obchode sú na strane správcu dane oprávnené, a je na daňovom subjekte tieto pochybnosti správcu dane vyvrátiť, pokiaľ chce byť vo svojich tvrdeniach úspešný. Samotné faktúry, dodacie listy alebo pokladničné doklady sú v dokazovaní pri uplatňovaní práv v zmysle hmotnoprávneho zákona o DPH.