Podanie znaleckého posudku v trestnom konaní samo osebe nezakladá dôvod pre vylúčenie znalca v skutkovo súvisiacom civilnom konaní
I. Samotná skutočnosť, že znalec podal znalecký posudok už v rámci trestného konania, bez ďalšieho automaticky nezakladá jeho zaujatosť pri podávaní následného znaleckého posudku v inom konaní a to ani len z dôvodu, že sa už oboznámil so skutočnosťami týkajúcimi sa posudzovanej otázky.
II. Zákon o znalcoch neobsahuje žiadnu výslovnú úpravu o vylúčení znalca len z dôvodu, že už skôr podal znalecký posudok v tej istej veci pre iný subjekt, či už verejného alebo súkromného sektora. Hoci znalec posudzuje tú istú udalosť v rámci trestného konania a samozrejme sa oboznámi so skutočnosťami, ktoré môže použiť následne pri podaní znaleckého posudku na základe objednávky strany sporu v civilnom konaní, získanie a použitie týchto informácií v rámci podania následného znaleckého posudku nie je možné automaticky vyhodnotiť ako dôvod zakladajúci pochybnosť o jeho zaujatosti z hľadiska ustanovenia § 49 ods. 1 CSP v spojení s § 11 ods. 1 zákona o znalcoch. Stále ide len o výkon znaleckej činnosti a odborné posúdenie určitej otázky, ktoré je síce podkladom pre súdne rozhodnutie, avšak nerieši samotný súdom posudzovaný nárok. Niet dôvodu, prečo by znalec mal v rámci posúdenia tej istej odbornej otázky v rámci dvoch po sebe nasledujúcich konaní, pristupovať k ich riešeniu odlišne, ako to naznačuje žalovaná. Práve naopak, javí sa takáto situácia z pohľadu detailnejšieho obrazu znalca na posudzovaný prípad ako prínosná.