Pochybenie súdu (resp. súdneho úradníka) nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov v správnom súdnictve
Najvyšší správny súd posudzoval aj konštatovanie (kasačný dôvod) žalovaného, že napadnuté rozhodnutie je nespravodlivé, keďže žalovaný nezavinil vznik trov konania o sťažnosti, pričom tieto mali byť dôsledkom pochybenia súdu (resp. vyššieho súdneho úradníka). Logickým následkom stotožnenia sa s uvedeným právnym názorom žalovaného by bol ale postup, keď by správny súd úspešnému žalobcovi náhradu vzniknutých trov konania o sťažnosti nepriznal, hoci by rovnako ich vznik „nezavinil“ (nakoľko len úspešne realizoval svoje právo). Došlo by tak v podstate k „prenosu“ negatívnych dopadov rozhodnutia o sťažnosti zo žalovaného (ktorý úspech v konaní nemal) na úspešného žalobcu. Najvyšší správny súd v tejto súvislosti uvádza, že ustanovenie § 167 ods. 3 písm. a) SSP nemá slúžiť ako korekčný inštrument zmiernenia následkov inštančného rozhodovania o trovách konania (ktoré prirodzene môže dospieť aj k zmene rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka), tobôž nie v prípade, ak dopadajú na v konaní neúspešného účastníka konania.