Plynutie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti
Nevyhnutnosť dodržania zákonnej lehoty podľa § 124 zákona o ústavnom súde (ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu), ktorej zmeškanie nemôže ústavný súd odpustiť, nemožno obchádzať akýmkoľvek imperfektným podaním „pro forma“, a tak sa zvýhodniť oproti iným sťažovateľom rešpektujúcim potrebu zachovať dotknutú lehotu. Z § 34 ods. 1 zákona o ústavnom súde jednoznačne vyplýva, že špecifickosť konania pred ústavným súdom vyžaduje splnenie podmienky povinného právneho zastúpenia už od jeho začiatku, aby ústavný súd nebol zaťažovaný nekvalifikovanými návrhmi. Sťažovateľ si teda musí byť vedomý toho, že po odmietnutí ústavnej sťažnosti pre absenciu náležitostí ustanovených zákonom podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde, v tomto prípade pre nedostatok obligatórneho právneho zastúpenia, lehota na prípadné následné podanie ústavnej sťažnosti nebude spočívať v dôsledku podania zmätočného návrhu, o ktorom ústavný súd rozhodol jeho odmietnutím z naostatok označeného zákonného dôvodu.