Plnomocenstvo udelené „aj na podávanie opravných prostriedkov, pri ktorých je potrebné osobitné splnomocnenie“ zahŕňa aj podanie dovolania

Ústavný súd poukazuje na to, že plnomocenstvo je plnomocenstvom udeleným advokátovi, a hoci nie je špecifikované výslovne aj na dovolacie konanie, expressis verbis sa v ňom uvádza, že splnomocniteľ zmocňuje splnomocnenca okrem iného i na „podávanie opravných prostriedkov“, a „to všetko i vtedy, keď je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie“. Za ústavne udržateľný považuje ústavný súd taký výklad, podľa ktorého pojem opravné prostriedky zhŕňa tak riadne, ako i mimoriadne opravné prostriedky, medzi ktoré nepochybne radíme i dovolanie. Opačný výklad by podľa názoru ústavného súdu hraničil s právnym formalizmom na úkor ochrany práv sporových strán, poskytovanej všeobecnými súdmi. V súlade s už uvedeným dospel ústavný súd k záveru, že plnomocenstvo zodpovedá požiadavkám riadne udeleného plnomocenstva sťažovateľom advokátovi i na zastupovanie v dovolacom konaní, bolo udelené platne, nebolo odvolané sťažovateľom ani vypovedané advokátom. Úmysel dať sa v dovolacom konaní zastúpiť menovaným advokátom napokon vyplýva i z konania dovolateľa, ktorý zaplatil osobne poplatok za podanie dovolania. Podľa názoru ústavného súdu je právne posúdenie predmetného plnomocenstva dovolacím súdom v okolnostiach posudzovanej veci nesprávne, ústavne neakceptovateľné, pretože nezodpovedá požiadavkám materiálnej ochrany zákonnosti v takom rozsahu, aby bola strane sporu zaručená spravodlivá ochrana jej práv.