Platobná neschopnosť dlžníka
V súlade s gramatickým, ako aj systematickým a teleologickým výkladom, je dovolací súd toho názoru, že v zmysle formulácie a účelu ust. § 3 ods. 2 posledná veta ZKR vyplýva charakter tohto ustanovenia ako zákonnej vyvrátiteľnej domnienky, t. j. zákonného predpokladu platobnej neschopnosti, pričom tento zákonný predpoklad platobnej neschopnosti fyzickej osoby môže byť ako domnienka vyvrátený dokazovaním v konkrétnom súdnom konaní.
Objektívnou neschopnosťou dlžníka plniť je pritom nutné rozumieť stav, kedy dlžník nemá dostatok objektívnych prostriedkov, aby splatný peňažný záväzok uhradil. Výklad pojmu „nie je schopný plniť“ možno chápať tak, že tento znak úpadku je daný vtedy, ak u dlžníka objektívne nastala situácia, ktorá bráni uspokojiť pohľadávky veriteľov v stanovenej lehote splatnosti, aj keby to dlžník chcel. Platobná neschopnosť musí byť všeobecná, teda musí byť zrejmé, že plnenie záväzku je pre dlžníka nemožné.