Platenie poistného na zdravotné poistenie štátom za nezaopatrené deti

Vymedzenie pojmu nezaopatreného dieťaťa na účely zdravotného poistenia viazanosťou na jeho prípravu na budúce povolanie, resp. na štúdium, v spojení s vekovou hranicou je ústavne akceptovateľné, neobmedzujúce jeho základné právo na vzdelanie a na prípravu na slobodne zvolené povolanie ani jeho základné právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť poskytovanú na základe zdravotného poistenia.

Platenie poistného na zdravotné poistenie štátom za určitý okruh osôb, aj keď je súčasťou systému zdravotného poistenia, nie je ústavou garantovaným základným právom, a preto zákonom ustanovená veková hranica relevantná pre vymedzenie pojmu nezaopatreného dieťaťa na účely platenia poistného zaň štátom nielenže netvorí súčasť čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ale nie je ani v čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd explicitne vymenovaným zakázaným dôvodom nerovnakého zaobchádzania (diskriminácie), a nie je ani zásahom do základného práva na vzdelanie a na prípravu na slobodne zvolené povolanie, ani zásahom do základného práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť poskytovanú na základe zdravotného poistenia.

Ustanovenie okruhu osôb, za ktoré štát platí poistné na zdravotné poistenie (vrátane okruhu nezaopatrených detí − študentov denného štúdia do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, okrem externej formy štúdia, do vekovej hranice 30 rokov, po ktorú sa budú považovať na tento účel za nezaopatrené deti), je uplatnením princípu sociálnej solidarity ako esenciálnej náležitosti každého sociálneho systému, ktorým je aj verejné zdravotné poistenie.