Peter Jarkovský v. SR: Nemožnosť priznania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností kvôli ich špekulatívnemu nadobudnutiu pre rozpor s dobrými mravmi

I. V posudzovanom prípade má mimoriadny význam, že sťažovateľov nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia bol zamietnutý výslovne na základe korektívu dobrých mravov a že toto pravidlo bolo aplikovateľné na jeho nárok vzhľadom na veľmi špecifické okolnosti, za akých bol tento nárok vznesený a uplatňovaný.

II. Krajský súd najmä konštatoval, že sťažovateľ nadobudol nehnuteľnosti z vlastnej slobodnej vôle, plne si vedomý jeho stavu a uplatňoval podobné nároky v mnohých ďalších prípadoch, bez skutočnej snahy o usporiadanie vzťahu medzi vlastníctvom a užívaním. Práve pre tieto okolnosti sa korektív dobrých mravov vzťahoval na sťažovateľov nárok a ten musel byť zamietnutý podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (pozri odsek 13 vyššie).

III. Nezdá sa, že by v čase, keď sťažovateľ nadobudol predmetné nehnuteľnosti, v roku 2007, bolo uplatňovanie korektívu dobrých mravov v podobných situáciách ustálené, aby umožnilo vznik legitímnej nádeje, že by jeho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uspel. Tento stav pretrvával v čase rozhodnutia o sťažovateľovom nároku všeobecnými súdmi v rokoch 2010 a 2011 a o jeho ústavnej sťažnosti v roku 2011. Skôr naopak, v tom čase už bol aspoň jeden podobný prípad, v ktorom súdy na všetkých stupňoch aplikovali korektív dobrých mravov podobným spôsobom ako v prípade sťažovateľa (pozri odsek 28 vyššie).

IV. Následný vývoj v judikatúre, zdá sa, išiel opačným smerom (pozri odseky 19, 20 a 29 vyššie). To však nemá žiadny vplyv na záver, že keď nadobudnutím predmetných nehnuteľností sťažovateľ získal akcesorické právo požadovať náhradu za ich užívanie, ako aj po celý čas trvania konania, bol úspech jeho nároku otvorene podmienený absenciou okolností pokrytých korektívom dobrých mravov podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zo žiadnych faktorov nevyplývalo, že bol „dostatočne preukázaný, aby bol vymáhateľný“ v zmysle vyššie uvedenej judikatúry.