Paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky nemožno moderovať prostredníctvom § 257 CSP
Nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky je samostatným nárokom, ktorý má právny základ v ustanovení § 369c ods. 1 OBZ, preto naň ani nie je možné aplikovať ust. § 257 CSP, ktorý sa týka nároku na náhradu trov konania. Paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky predstavuje náhradu tzv. administratívnych interných monitorovacích nákladov, ktoré vznikajú veriteľovi pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov (ide najmä o náklady na vedenie evidencie pohľadávok, náklady súvisiace s telefonickou alebo písomnou urgenciou dlžníka - táto však nie je podmienkou pre vznik nároku na paušálnu náhradu nákladov). Nariadením vlády SR č. 21/2013 Z. z. stanovená suma 40 eur je minimum, ktoré požaduje smernica 2011/7/EÚ. Ustanovenie § 369c OBZ je kogentné, a preto sa strany od neho nemôžu odchýliť ani ho vylúčiť.