Pasívna legitimácia v žalobe o ochranu osobnosti, ak pôvodca neoprávneného zásahu do osobnostných práv bol minister
V nadväznosti na tieto rozhodnutia dovolací súd nad rámec uvádza, že v danom prípade sa nemožno stotožniť ani s právnou argumentáciou odvolacieho súdu súvisiacou s použitím „analógie legis“ zákona č. 514/2003 Z. z. pri riešení otázky pasívnej legitimácie a to z toho dôvodu, že nároky vyplývajúce z neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti sú podľa platnej právnej úpravy pojmovo odlišné od nárokov na náhradu škody. Zákon č. 514/2003 Z. z. síce v ustanovení § 17 ods. 2 predpokladá, že pri odškodňovaní môže byť poskytnutá náhrada nielen za škodu a ušlý zisk, ale aj za spôsobenú nemajetkovú ujmu, platná právna úprava však rozlišuje medzi právom na ochranu osobnosti (§ 11 a nasl. OZ) a právom na náhradu škody. Právo na ochranu osobnosti predstavuje nemajetkové právo rýdzo osobnej povahy, ktoré je úzko späté s osobnosťou človeka a jej prejavmi, právo na náhradu škody je na rozdiel toho právo majetkovej povahy, ktoré môže patriť tak fyzickej ako aj právnickej osobe a nemá absolútnu, ale iba relatívnu povahu. Ide preto o dve celkom samostatné práva, ktoré sú podmienené rôznou sférou ochrany zabezpečovanej OZ.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies