Parlamentná forma vlády a podstatná náležitosť Ústavy Slovenskej republiky. Viazané kreačné právomoci prezidenta a limity jeho diskrécie.

Ak Ústava Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) naďalej nespochybniteľne vychádza z konceptu parlamentnej formy vlády, treba považovať výkon akejkoľvek ústavnej právomoci, ktorý zjavne presahuje jeho rámec (aj pri akceptácii všetkých rozmanitých foriem či mutácií parlamentnej formy vlády, v akých sa uplatňuje v moderných demokratických a právnych štátoch), ktorýmkoľvek orgánom verejnej moci za neprípustný zásah do podstatných náležitostí ústavy (jej identity), ktoré je Ústavný súd Slovenskej republiky povinný predovšetkým chrániť.

Ústavný súd Slovenskej republiky nemôže pripustiť, aby došlo k zmene identity ústavy faktickou cestou, t. j. prostredníctvom extenzívnej interpretácie a aplikácie ústavy, ktorá nie je zlučiteľná s jej podstatnými náležitosťami.

Právomoc vymenovať generálneho prokurátora Slovenskej republiky patrí do okruhu tzv. viazaných kreačných právomocí prezidenta Slovenskej republiky, ktorých podstatou je, že prezident môže vymenovať do príslušnej verejnej funkcie len takú osobu, ktorú mu ako kandidáta na túto funkciu predloží iný orgán verejnej moci.

Žiadnu viazanú právomoc prezidenta Slovenskej republiky nemožno interpretovať ako absolútnu, t. j. tak, že by prezident pri rozhodovaní o personálnom návrhu iného orgánu verejnej moci nebol ničím limitovaný.

Ústavné limity diskrécie prezidenta Slovenskej republiky vyvoditeľné z uznesenia sp. zn. PL. ÚS 4/2012 z 24. októbra 2012 o výklade čl. 102 ods. 1 písm. t) a čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky (vymenúvanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky) sú primerane aplikovateľné aj na výkon iných kreačných právomocí prezidenta.