Označenie žalovaného vs. vada návrhu
K namietanej „nesplnenej povinnosti súdu vyzvať žalobkyňu na opravu žaloby (označenia žalovanej)“ dovolací súd uvádza, že otázka pasívnej vecnej legitimácie nie je vadou návrhu (v sporovom konaní žaloby) a súd (prvej inštancie ani odvolací) preto nebol povinný vyzývať navrhovateľa (v sporovom konaní z prejednávanej veci žalobkyňu) na odstraňovanie vád návrhu (žaloby). Len žalobca je oprávnený v žalobe uviesť osobu, voči ktorej sa svojho nároku bude domáhať. Súd je povinný takúto voľbu žalobcu (jeho výlučné dispozičné oprávnenie) rešpektovať (akceptovať) a následne len skúmať, či žalovaný, ktorý bol v žalobe označený žalobcom, je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti majúcej sa podľa žaloby splniť a teda či mu môže alebo naopak nemôže byť uložená povinnosť na plnenie, ktorého sa žalobca v žalobe domáhal. Vecná legitimácia účastníka konania je otázkou hmotného práva a zistenie jej nedostatku sa prejaví vo výsledku konania zamietnutím žaloby. Jedinou výnimkou z práve uvedeného pravidla je prípad, v ktorom žalobca označí žalovaného nedostatočne určitým spôsobom, vyvolávajúcim pochybnosti o tom, kto vlastne má byť žalovaným a len na taký prípad dopadá aj dovolateľkou uvádzaná úprava o potrebe odstraňovania vád žaloby za pomoci výzvy súdu žalobcovi.