Otázku, či sa pri určovaní pomeru úspechu a neúspechu má prihliadať na príslušenstvo, musia rozhodnúť všeobecné súdy; oba výklady sú ústavne konformné
I. Výklad zákonov je v primárnej právomoci všeobecných súdov a pokiaľ je ich výklad ústavne konformný, ústavný súd nemá dôvod do takéhoto výkladu zasahovať len preto, že existuje aj iný možný a takisto ústavne konformný výklad.
II. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s prihliadaním na príslušenstvo žalovanej pohľadávky pri určovaní pomeru úspechu a neúspechu na účel uplatnenia § 255 CSP, jeho oddelenosť od sústavy všeobecného súdnictva v spojení s vysokou mierou zdržanlivosti pri prieskume rozhodnutí všeobecných súdov o trovách konania predstavujúcich výsledok uplatňovania podústavného práva mu v konečnom dôsledku bráni nahrádzať právne názory všeobecného súdu o spornej právnej otázke vlastnými názormi. Preto ústavný súd nezistil dôvod na záver o dôvodnosti argumentácie sťažovateľa vo vzťahu k rozhodnutiu krajského súdu o nároku na náhradu trov tak prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania.