Otázka bezdôvodného obohatenia a duplicitná úhrada povinných odvodov z náhrady mzdy – aj inštitúciám, aj zamestnancovi podľa rozhodnutia nešpecifikujúceho, že ide o hrubú mzdu
Predmetom sporu je vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorým je úhrada odvodov do sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne a preddavkov na daň z príjmov, ktoré zaplatil žalobca ako zamestnávateľ žalobkyne, ktoré platí zamestnanec z hrubej mzdy, s tým, že žalobca túto úhradu vykonal v prospech určených inštitúcií ako aj v prospech žalovanej, t.j. dvakrát. Tieto odviedol v zmysle plnenia si svojich zákonných povinností. Žalobca argumentoval, že pokiaľ plnil žalovanej v zmysle právoplatného a vykonateľného rozsudku a vyplatil jej náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru v sume 63.501,- eur, v ktorom konaní neboli usporiadané povinnosti voči sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni a daňovému úradu. Tak ako sám žalobca uviedol v podanom odvolaní, uvedené nevysporiadanie povinností je pre zamestnávateľa – žalobcu späté s povinnosťami voči sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni a daňovému úradu. V danej veci z ničoho nevyplýva, že žalobca vyplatil žalovanej sumu v zmysle právoplatného a vykonateľného rozhodnutia v podobe náhrady mzdy v tzv. hrubom vyjadrení brutto, a teda nezdanenom rozsahu a následne za žalovanú uvedené odvody zaplatil. Len v takom prípade by mu vzniklo právo na vrátenie, a to v režime bezdôvodného obohatenia.