Osobitná poučovacia povinnosť správneho súdu

I. V prípade, ak je z obsahu správnej žaloby a jej príloh zrejmé, že žalobca cez ustanoveného opatrovníka napadol blokové rozhodnutie policajného orgánu a konkretizoval aj deň, kedy bolo napadnuté blokové rozhodnutie žalobcovi oznámené a tiež ho predložil správnemu súdu vo fotokópii, nemôže správny súd žalobu odmietnuť z dôvodu, že žalobca vady správnej žaloby na jeho procesnú výzvu neodstránil.

II. Správny súdny poriadok expressis verbis neurčuje, v akej podobe majú byť podstatné náležitosti žaloby v nej vyjadrené, či výlučne v textovej časti žaloby alebo inak. Zákonodarca v tejto súvislosti použil slovo „uviesť“ (§ 182 Správneho súdneho poriadku), a preto ak sú podstatné náležitosti žaloby abstrahovateľné napr. z príloh žaloby, t.j. nie priamo z vlastného textu žaloby, potom je potrebné vo veci uplatniť materiálny výklad a mať za to, že žaloba zákonom predpísané náležitosti – aj v rozsahu ako je tieto možné vyvodiť z príloh žaloby – obsahuje.

III. Správny súdny poriadok zakotvil osobitnú (obligatórnu) poučovaciu povinnosť správneho súdu vo vzťahu k účastníkom, ktorí „nie sú práva znalí“ a táto je vymedzená aj k možnosti zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 26 ods. 2 Správneho súdneho poriadku). Vzťahuje sa nielen na prípady obligatórneho právneho zastúpenia žalobcu (§ 49, 449 a 479 Správneho súdneho poriadku), ale aj na fakultatívne zastúpenie žalobcu, či iných účastníkov konania (§ 51 Správneho súdneho poriadku).

V prípade, že z obsahu podaní zaslaných žalobcom prostredníctvom ustanoveného opatrovníka je zrejmé, že konal s neznalosťou právnej úpravy, musí správny súd vychádzať z toho, že súdy majú poskytovať v súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov.