Osoba, ktorá si prisvojí cudziu vec a trestný čin sprenevery

Za osobu, ktorá si prisvojí cudziu vec, ktorá jej bola zverená a ktorá má osobitne uloženú povinnosť hájiť záujmy poškodeného, možno považovať len takého páchateľa, ktorý má s poškodenou organizáciou založený právny vzťah, právny pomer, z ktorého by medzi nimi vznikli vzájomne práva a povinnosti, a u ktorého je podľa jeho pracovného alebo funkčného, alebo iného právneho vzťahu k poškodenému hlavnou úlohou starostlivosť o zabezpečenie záujmov poškodeného. Takáto osobitná povinnosť môže vyplývať z právneho predpisu alebo zo zmluvy.

Pri uvedenom trestnom čine sprenevery bol a je teda objektívnou stránkou obmedzený okruh páchateľov, ktorý sa ho môžu dopustiť, práve na tie osoby, ktorým boli veci zverené a ktorí mali osobitne uloženú povinnosť hájiť záujmy poškodeného.

Spolupáchateľstvo podľa § 9 ods. 2 TZ po objektívnej stránke predpokladá spáchanie trestného činu spoločným konaním dvoch alebo viacerých osôb. Spolupáchateľom je teda ten, kto spolu s ďalším páchateľom alebo ďalšími páchateľmi vykoná spoločné konanie, ktoré ma znaky konania skutkovej podstaty príslušného trestného činu.

To znamená, že za spolupáchateľa spomínaného trestného činu sprenevery možno považovať len takú osobu, ktorá si spoločným konaním dvoch alebo viacerých osôb prisvojí cudziu vec, ktorá jej bola zverená, a ktorá má s poškodenou organizáciou založený právny vzťah, právny pomer, z ktorého by medzi nimi vznikli vzájomne práva a povinnosti, a u ktorej je zároveň podľa jej pracovného alebo funkčného, alebo iného právneho vzťahu k poškodenému hlavnou úlohou starostlivosť o zabezpečenie záujmov poškodeného.